reklama

Babka, pes a dieťa išli na turistiku

Na nedeľnej oslave úctyhodných šesťdesiatych narodenín rozpráva vnučka svojej babke, ako krásne bolo na Jánošikových dierach, ktoré prednedávnom s rodinou navštívila.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (11)

 V piatok je štátny sviatok, a tak sa babka rozhodla vytiahnuť deda na rovnakú túru. Mohla ísť hociktorý iný deň, keďže obaja sú už na zaslúženom dôchodku, ale z nejakého dôvodu jej piatok prišiel ako najlepšia voľba. Z domu vyrážajú už okolo piatej ráno, v Terchovej, kde sa začína turistický chodník sú už o šiestej. Na jedinom parkovisku, kde je možné parkovať zadarmo ešte nie je žiadne auto, tešia sa, ako to vychytali a vyrážajú na túru.

 Goro, 3-ročný Jack Russell mal včera super deň. Jeho majitelia mu na dvore napustili malý bazénik, kde sa mohol v tento tropický deň hocikedy osviežiť. Fenka od susedov sa nechala dvakrát očuchať a cítil, že mu svitá na lepšie zajtrajšky. Dokonca aj na večeru dostal žrať tie fajnové granule, ktoré tak miluje. Niet divu, že zaspával s úsmevom na tvári a s postaveným chvostíkom. Ráno sa zobudil na to, ako majitelia šuchocú v kuchyni, pripravujú si desiatu a balia ju do ruksaku. Bolo jasné, že sa chystajú niekam na výlet, ale až keď zo skrinky vytiahli vodítko pochopil, že on pôjde s nimi. Juchúúú, štastne zaštekal a zavrtel chvostíkom.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 Mamička malého 5 ročného Pepa je vášnivá turistka. Ale nie obyčajná, je to česká turistka. Keďže má Pepík letné prázdniny, rozhodla sa, že pôjdu na predĺžený víkend na Slovensko. On by sa radšej naháňal s kamošmi na ulici alebo išiel okúpať na kúpalisko v Brnířově, ale na to, aby si robil čo sa sa mu zachce má ešte pár rokov čas. Turistickú obuv má odkedy sa naučil chodiť, posledné Vianoce si pod stromčekom našiel turistickú mapu Krkonošov, nafukovaciu karimatku a pršiplášť. Maminka sa snaží zo všetkých síl, aby si turistiku zamiloval aspoň tak, ako ona. Do ubytovne v Terchovej dorazili už vo štvrtok, aby v piatok nestrácali čas cestovaním.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Konečne mám voľný víkend, a tak som vytiahol kamošku do hôr. Nedávam na varovania známych, že Jánošíkove diery su veľmi obľubená destinácia a o desiatej už nebude kde zaparkovať, no na mieste zisťujem, že som urobil chybu. Zrejme musí človek prísť už o šiestej ráno, aby sa mu s istotou ušlo miesto. Našťastie, niekto práve odchádza a tak zaujímam jeho miesto.

Obrázok blogu
(zdroj: Peter Kincel)

 Po prvých desiatkach metrov v lese zisťujem, že nielen ja, ale polovica Slovenska, Česka a tretina Poľska má voľný víkend tiež. Nevadí, nie sme na pretekoch, pôjdeme si pekne pohodlným, vychádzkovým krokom, nie je sa kam ponáhľať. Pozrel som si obrázky a už sa teším na všetky tie vodopádiky, rebríky či reťaze. Kráčame si lesíkom, obdivujem majestátne duby, niekde v diaľke počujem šumieť horský potok a v diaľke pred sebou vidím väčšiu skupinu ľudí. Zisťujem, že to sa len zúžil chodník a ľudia idúci hore dávajú prednosť tým, ktorí sa už vracajú späť. Kolónu ľudí spôsobila babka, ktorá sa snaží prebrodiť potôčik bez toho, aby si zamočila topánky. Stojí na kameni a nie je si istá, ktorou nohou má vykročiť na ďalší kameň. Keď už sa rozhodla že pravou, uvedomila si, že ten kameň je dosť ďaleko a jej agilita už nie je to, čo bývala. Dedko jej podáva pomocnú ruku, no ona stále váha a stojí. Rad ľudí sa zväčšuje na oboch stranách a babka si užíva ich pozornosť. Po pár nekonečných minútach prekonáva túto prekážku a teší sa, ako o tomto zážitku porozpráva svojej vnučke, ktorá jej túto túru odporučila.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Konečne sa znovu hýbeme, vážime si, že na turistike môžeme kráčať. Popri cestičke tečie potok a viem, že o chvíľku prídeme ku rebríkom. Videl som ich nespočetne veľakrát na fotkách a neviem sa dočkať, kedy si ich budem môcť sám vyjsť. Vyzerajú inak ako tie, na ktoré som liezol doma, keď som chodil na čerešne. Schodíky sú kovové a vyformované do tvaru obráteného písmena V. Teší ma toto spestrenie, nadšene šplhám po rebríku a pridržiavam sa zábradlia, pretože schody sú strmé a navyše mokré z vody, ktorá nane neustále špliecha. Rebrík strieda rebrík a my zrazu stojíme v rade ľudí. Hore totiž lezie cca 40 ročný pánko, ktorý sa jednou rukou drží zábradlia a v druhej ruke drží svojho 3-ročného Jacka Russella. Príprava na každý ďalší schod mu trvá niekoľko sekúnd, zrejme zvažuje či v prípade pošmyknutia sa pustí psa a zachráni seba alebo umrie s ním. Goro sa trasie strachom a premýšľa, či ešte niekedy uvidí fenku odvedľa. Na vrchole mu ide od radostného vrtenia odletieť chvost. Prejdú pár metrov a ďalší rebrík. Goro hrá mŕtveho, no to mu nepomáha a majiteľ ho znovu berie na ruky. Až po poslednom rebríku mu padá kameň zo srdca, chce ocikať najbližší strom, ale už zo seba nedokáže dostať ani kvapku, pretože na každom rebríku si trošku cvrkol strachom.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Predstavoval som si to možno trošku inak, ale pokračujeme ďalej. Cesta sa roširuje a cítime sa nezastaviteľne. Dostávame sa na lúčku a zvažujeme, či budeme ďalej pokračovať na Veľký alebo Malý Rozsutec. Na veľkosti vraj nezáleží, a tak sa uspokojujeme s tým Malým. Prichádzame pod jeho vrchol a stojíme v rade. Výstup je osadený reťazami a náročný aj pre skúsených turistov, o to väčšie je moje prekvapenie, keď vidím ako dolu zlieza malý Pepo. Jeho mama, ktorá tento zostup dáva len s vypätím všetkých síl a do značnej miery využíva svoju výšku, ide kúsok pred ním a dáva mu cenné rady: “Poriadne sa drž, zliezaj tvárou k skalám, stále rozkročený”.

Obrázok blogu
(zdroj: luc_coucou)

Pepík bojujúci o holý život len ťažko môže vnímať, čo sa mu jeho mama snaží povedať. Šmykol sa a visí nad skalami, držiac sa iba reťazí. Nohy mu plantajú, snaží sa nájsť nejaký oporný bod, ale keďže je o meter menší ako ktokoľvek iný tam, darí sa mu to len ťažko. Jeho mama je rozhodnutá, že túto skúšku dospelosti v piatich rokoch musí zvládnuť sám a odmieta mu pomôcť. K radosti všetkých prítomných to chlapčisko zvládol a isto sa už nevie dočkať, ako ho o mesiac nechá mama bojovať s levom v klietke. 

 Dnes nikto neumrel, človek ani zviera. Dostávame sa na vrchol Malého Rozsutca a užívame si výhľad. Premýšľam, že niektoré turistické trasy asi nebudú pre všetkých a niekedy je lepšie vybrať si niečo ľahšie, s ohľadom na svoj vek alebo počet domácich zvierat, ktoré si beriem so sebou, nech nepokazím zážitok iným ľuďom.

Adam Flajs

Adam Flajs

Bloger 
  • Počet článkov:  8
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Veľmi rýchlo sa pre niečo zapálim a rovnako rýchlo ma to zvyčajne aj prejde. Tentokrát je to blogovanie, uvidíme či potiahnem mesiac alebo dva. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu