01 Narodil som sa ako tridsaťročný

Autor: Adam Flajs | 26.10.2016 o 9:22 | (upravené 22.7.2019 o 10:39) Karma článku: 5,50 | Prečítané:  1998x

V živote človeka sa dejú rôzne veci, ktoré si buď spôsobí sám alebo za ne nemôže, len sa mu proste stanú. Nie je dôležité do ktorej kategórie spadám ja, ale rád by som sa podelil o to, čo všetko mi to prinieslo.

 

Mal som to štastie, že celý život bolo o mňa postarané. Od narodenia až do mojich 24 rokov sa o mňa starali rodičia a následne sme sa s priateľkou rozhodli ísť spolu bývať a táto neľahká úloha prešla plynule naňu. Nie som nijako postihnutý, že by som potreboval opateru, som normálny zdravý chalan, ale proste som nikdy nebol prinútený k tomu, aby som niečo spravil. Keď píšem, že o mňa bolo postarané, mám na mysli veci ako varenie, pranie, žehlenie, upratovanie, nakupovanie, ... Veci, ktoré zrejme vačšina ľudí vykonáva na pravidelnej báze sa u mňa vyskytovali veľmi sporadicky. A keď si teraz predstavíte ako sporadicky to asi mohlo byť, tak to číslo smelo vydeľte dvomi. Ak ste si predstavili dokonca až dvojciferné číslo, deľte piatimi. Ale aby som bol konkrétnejší, moje skúsenosti s prácami o ktorých som písal vyššie boli nasledovné:

 

  • Vo svojom takmer 30 ročnom živote som dokázal uvariť iba párky a praženicu. 1x som za asistencie urobil palacinky. Vždy som ale tvrdil, že variť dokážem, akurát som sa k tomu nikdy neodhodlal. Najbližšie týždne ukážu, ako ďaleko či blízko od pravdy som bol.

 

  •  Nikdy som nepral. Nikdy.

 

  • Žehlil som asi 1x v živote nejaké postelné prádlo. Spomienky su veľmi matné

 

  • Ako malý chlapec som si upratal svoju izbu a dokonca ma mama aj prinútila sem tam povysávať. Čím starší som ale bol, tým menej som s upratovaním prichádzal do styku, až to dospelo do štádia, že ani neviem kedy naposledy som utieral prach alebo vysával.

 

  • Nakupovať som chodil výhradne vtedy, keď priateľka nemala čas alebo bolo treba kúpiť len nejakú drobnosť a mal som cestu okolo obchodu. Odhadol by som to tak 1x za mesiac.

 

Nebol som a nie som žiadny tyran, že by som ženy okolo seba nútil starať sa o mňa, skôr som mal len šťastie, že som sa jednej úžasnej žene narodil a ďalšiu skvelú babu som si našiel. To všetko je už ale teraz minulosť, pretože od rodičov som odsťahovaný a s priateľkou sme sa rozišli. Až v momente ako tento si človek uvedomí, že veci ktoré bral ako samozrejmosť, vlastne až takou samozrejmosťou byť nemusia a je za nimi nejaká tá námaha, ktorú musí niekto vynaložiť, aby sa niekto iný (v tomto prípade ja) mal dobre.

Keďže ma teraz čaká nový život, prvýkrát v živote budem odkázaný len sám na seba a budem robiť veci, ktoré som predtým nerobil, rozhodol som sa zachytiť v blogoch, ako to vlastne všetko budem zvládať. Najbližšie sa povenujem hľadaniu bytu.

 (photo taken from http://nation.foxnews.com/2014/02/04/going-30-living-mom-and-dad)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Vláda má dáta, ale zatiaľ nemá odpovede

Otázny je semafor aj školy.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Ďalší testovací „úspech“

Matovič potrebuje ostatných rovnako ako oni jeho.


Už ste čítali?