04 Vojnová výprava proti Špine

Autor: Adam Flajs | 16.11.2016 o 9:35 | (upravené 16.11.2016 o 9:40) Karma článku: 2,00 | Prečítané:  385x

Ako som už spomínal v jednom z predošlých príspevkov, moje strety s upratovaním by sa dali spočítať na prstoch jednej ruky. Bol to pre mňa len mýtus. Legenda. 

Počul som o ňom všelijaké príbehy, v hĺbke srdca som veril rečiam smrteľníkov, že existuje, ale nikdy som s ním osobne neprišiel do styku. Celý život som bol odvážny bojovník, ktorý bol pripravený čeliť tým najstrašidelnejším výzvam, ale toto monštrum sa mi takmer 30 rokov úspešne vyhýbalo.

Pri obhliadke bytu som bol unesený. Byt vyzeral krásne, novo a čisto, sťa by bol postavený pred mesiacom. Teraz už viem, že to len príšera na seba zobrala podobizeň krásnej slnečnej terasy a veľkej pohodlnej postele, aby ma zaslepila a nedovolila mi vidieť skutočný obraz bytu. Myslel som si, že som salámista. Že keď ma dajú do plesnivej miestnosti budem v nej sedieť koľko bude treba ( v závislosti od výšky honoráru). Dnes už viem, že by to tak asi nebolo. Tým samozrejme nechcem povedať, že tento byt bol plesnivý. Iba som chcel podčiarknuť veľkosť môjho salámu.

                Hneď po nasťahovaní som teda riešil vážnu dilemu. Buď dám na reči našich predkov, že keď sa nasťahujem do “svojho“, mal by som si to dať celé do poriadku (rozumej poupratovať) alebo sa budem držať pravidiel stredoveku, že muži neupratujú a dokážem žiť hravo v hocijakých podmienkach. Neviem odkiaľ sa to vo mne nabralo, nikto ma do toho nenútil, ale povedal som si, že sa prvýkrát postavím príšere s menom Špina. Jediné čo som v tej chvíli mal, bolo odhodlanie a svoju márnotratnú kamarátku Peňaženku. Peňaženka bola veľmi pohľadná žena, ktorá však mala problémy s hmotnosťou. Vždy k desiatemu dňu mesiaca mala krásne plné krivky, užívali sme si spolu život a zabávali sa. Ako ale čas plynul a dni pribúdali, Peňaženka strácala na kráse, chudla a chudla, až kým z nej nezostala len kosť a koža. Ďalší mesiac znovu pribrala a takto to išlo stále dookola. Zvláštna žena. Vedel som, že pokiaľ sa mám vydať na túto cestu, ona musí ísť so mnou a to nie hocikedy, ale vo svojej top forme. Ako prvý krok sme sa rozhodli zájsť po cenné rady za ženou, ktorú každý v meste prezýval Mama. Povrávalo sa, že za oných čias so špinou pravidelne zápasila a prežila. Jej rada bola krátka a jasná. So Špinou sa dá bojovať a aj vyhrať, ale určite to nezvládneme sami. Museli sme zájsť na miesto, kde sa schádzali bojovníci, nájomní vrahovia a žoldnieri zo všetkých kútov sveta. Miesto, kde mužská noha sama nevkročí a ktoré naháňa hrôzu už len svojím názvom. Volalo sa Drogerisko.

                Navliekol som sa do bojového overalu, pevne chytil Peňaženku za ruku a vydal sa na toto Bohom zabudnuté miesto. Cesta bola úmorná. Celý čas som myslel len na to, ako ma tam prijmu. Čo urobia, keď ma uvidia vo dverách....mňa cudzinca, na ktorom je už na prvý pohľad jasné, že tam nepatrím. Konečne som dorazil na miesto. Slová Matky neklamali. Zovšadiaľ na mňa pozerali tvory, ktoré sa snáď ani nedajú nazvať luďmi, mali rôzne farby a vône. Drogerisko bolo preplnená týmito stvoreniami a ja som nevedel, koho z nich treba osloviť, kto je ten, čo mi dokáže pomôcť. Pomaličky som prechádzal miestnosťou, pevne držal Peňaženku za ruku, aby sme sa jeden druhému nestratili a nenápadne, ale dôkladne si obzeral všetkých chlapov, čo tam len tak bez pohnutia sedeli. Po niekoľkých minútach som prišiel na dve veci. Prvá bola, že som na konci miestnosti a druhá, že proste oslovím tých najsvalnatejších. Sedeli spolu za jedným stolom, takže o to jednoduchšie to bolo. Predstavili sa mi ako Prontus a Cifaistos. Po krátkom rozhovore som zistil, že vôbec nie sú takí hrozní, ako sa na prvý pohľad môže zdať a keď som im povedal o mojej nepriateľke Špine, boli plní odhodlania pustiť sa do boja so mnou. Nanešťastie už tú špinu Špinu poznali, vedeli že ich to môže stáť život, a tak som na ich žiadosť musel pribrať niekoľko ďalších bojovníkov. Prvý bol Jaro, taký obyčajný búchač s dlhými vlasmi, ktoré rozhodne neboli mastné, Savomír, na pohľad veľmi dobre vyzerajúci muž, ktorý ale strašne výrazne páchol a nakoniec jediná žena v našej družine, Okena, ktorá mala snáď 100 rokov, ale povedal som si OK, možno nám pomôže skúsenosťami a uvidíme vďaka nej veci jasnejšie. Vydali sme sa teda na cestu, ktorá trvala asi 30sekúnd, pretože pri východe nás zastavila vyberačka žoldov. Poviem Vám, ona bola tá najhoršia z najhorších, čo sa v miestnosti nachádzali. Ja som sa triasol ešte pekných pár hodín po tom, ako som sa s ňou stretol, kamoška Peňaženka v priebehu okamihu stratila viac ako polovicu svojej váhy. Mesiac sa z toho spamätávala.

                Po strastiplnej ceste plnej sponznávania jeden druhého sme dorazili k prahu môjho bytu. Opatrne, potichu som otvoril dvere a vošli sme dnu. Vo vzduchu bolo cítiť nebezpečenstvo, vedeli sme že Špina tam kdesi vo vnútri je a sama nikdy neodíde. Ako správny vodca som každého bojovníka vyslal do inej časti bytu s tým, že udrieme naraz, najväčšou silou. Jaro šiel do kuchyne a musel Špinu odmastiť, aby sa nám nešmýkala a mohli sme ju poriadne uchopiť. Cifaistos sa poriadne zapotil v kúpeľni. To s čím tam bojoval musela byť ešte Špinina stará mama, ktorá sa už pomaly stala súčasťou miestnosti a odmietala zomrieť. Prontus bol prieskumník. Pobehoval po celom byte a zasiahol tam, kde ho bolo treba. A o tom, že ho naozaj bolo treba svedčí fakt, že v boji stratil takmer polovicu svojich telesných tekutín. No a s Okenou nakoniec prišlo na moje slová a táto stará baba sa do boja nezapojila a všetkému sa len chcela prizerať spoza okna. Tak som radšej zatiahol žalúzie a sú zatiahnuté až dodnes. Možno aj Okena tam dodnes stojí a čaká.

(Photo taken from http://www.shutterstock.com/pic-148172546/stock-vector-scary-aquatic-blue-monster-coming-out-from-plumber-dripping-dirty-water-showing-his-sharp-teeth.html)

  
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Trump ide lákať späť americké firmy. Ako to ovplyvní Slovensko?

V USA by mohli klesnúť korporátne dane. Americká administratíva zvažuje pokles daní z príjmov právnických osôb z 35 na 15 či 20 percent.


Už ste čítali?