Sťahovanie je v podstate príjemná záležitosť, pokiaľ sa vykonáva menej ako jedenkrát za rok. Človek si aspoň uvedomí, koľko vecí a hlavne zbytočností má. Ja som sa napríklad domnieval, že mám veľa oblečenia a málo “harabúrd“. Pravda ale bola taká, že oblečenie som nahádzal do 2 vriec a na zvyšok som potreboval ďalšie 2 vrecia a 3 krabice. Medaily a diplomy za behy na základnej škole, kazety a CDčka, ktoré už ani nemám na čom prehrať, desiatky pier a ceruziek, ktoré sme dostávali od bývalého zamestnávateľa na Vianoce, Nový Rok, Veľkú noc, na Serváca a v pondelky, sfúknutá fitlopta, magnetky, atď atď. Napriek tomu sa mi ale s týmito vecami ťažko lúči, pretože vždy poctivo zbierali prach a zapĺňali prázdne poličky.
Každopádne keď už ste teda rozhodnutí alebo donútení k sťahovaniu sa, je príjemné mať niekoho, kto Vám s tým pomôže. Nemusí to byť žiadny svalovec, úplne postačí, že bude vedieť otvoriť a podržať dvere. Je to o čosi jednoduchšie, ako si sám otvoriť dvere auta, vybrať krabicu, položiť krabicu, zavrieť dvere, zamknúť, prísť ku vchodovým dverám, položiť krabicu, otvoriť dvere, pridržať voľnou nohou, prešmyknúť sa dnu a postup opakovať pri dverách do bytu.
Ak ale Vaši priatelia zrovna vtedy nemôžu, ako sa to stalo mne, je tu šanca, že zažijete zaujímavú situáciu, ktorá Vám možno zmení život. Auto máte zaparkované pár metrov od vchodových dverí, plný energie vystúpite a začínate proces, ktorý som opísal vyššie. Popritom, ako vyberáte prvú krabicu, nenápadne zmonitorujete priestor, koľko ľudí sa na Vás bude baviť, keď sa s ňou budete sám naťahovať alebo sa nedajbože rosype. Na obrubníku sedí fúzatý SBSkár, ktorý dnes fajčí už asi dvadsiatu cigaretu, pred vedľajším vchodom stoja dve mamičky s kočíkmi, ktoré sa zrejme bavia o tom, čo za mladého fešáka sa to tam sťahuje a na lavičke pri vašom aute sa hrá s mobilom mladá pekná baba, ktorá by sa pokojne mohla stať matkou vašich detí, pokiaľ by veľmi chcela. Začíname. Ako prvú beriete tú najťažšiu krabicu, pretože ste ešte plný síl a pokiaľ by išla posledná, nemusela by sa dnes z toho auta dostať. Blížite sa ku vchodovým dverám. Položiť, otvoriť, pridržať, prešmyknúť, výťah, dvere, položiť, otvoriť, vojsť, zavrieť. Už teraz ste spotení a to si to ešte celé budete musieť zopakovať 5x. Druhá krabica je už ľahšia, trčia vám z nej medaily, takže chvíľku trvá, kým prejdete od auta ku vchodu. Popritom si ešte nie ste istí, či ste dobre zamkli auto, takže krabicu položíte a vrátite sa skontrolovať to, nech majú všetci dostatok času všimnúť si vaše úspechy. Zazreli ste, ako mamičky schovávajú svoje kočíky za kríky a slečna odložila telefón. Spokojne sa pousmejete, medaile majú úspech. V okamihu ako ste do ruky zobrali tretiu krabicu a vydali sa smerom ku vchodu, počujete za chrbtom taký úplne obyčajný ženský hlas, ako vám hovorí: „Ahoj, netreba Ti pomôcť“? Obzriete sa a oproti vám stojí slečna z lavičky. Hovoríte si, že hlas nič moc, ale pekná veru je a aj srdiečko musí mať dobré, keď je takto ochotná pomôcť neznámemu človeku. Máte len zlomok sekundy na to, aby ste správne odpovedali. Buď to zahráte na drsňáka, ktorého nezložia nejaké krabice či dvere a dokáže si s nimi hravo poradiť alebo na muža v núdzi, citlivku a slabocha, ktorý prenášaním krabíc posúva vlastné limity. „Ahoj, to by si bola zlatá“, odpoviete.
„V prednom vrecku mám kľúče, ak by si mi otvorila, veľmi by si mi pomohla“. Kľúče boli samozrejme na šnúrke, takže sa to zaobišlo bez intímností v prvých piatich sekundách rozhovoru.
„Veď ak chceš, môžem ti aj výťah zavolať a otvoriť dvere od bytu“.
Trošku vás to zaskočilo, toľko odvahy a ochoty v jednej žene? Usmejete sa a zalaškujete: „Ale to už asi nebude zadarmo, čo?“
Slečna sa tiež usmeje a odpovie: „Myslím, že jedna káva v meste, keď už budeš nasťahovaný to spraví“.
Pomôže vám s prenesením zvyšných krabíc, dá vám na seba svoje telefónne číslo, aby ste sa jej ozvali a odíde.
Takže priatelia, mne sa toto nestalo, naťahoval som sa a potil úplne sám, ale nikde nie je napísané, že sa to nemôže stať práve Vám. Premyslite si vopred, či chcete svoje dvere pred slečnami z lavičiek alebo aj mamičkami s kočíkmi....dobre, niektorí aj pred fúzatými SBSkármi zatvoriť alebo ich necháte otvorené pre náhodné známosti.
Trošku som sa nechal uniesť, ale čo už človek napíše zaujímavého o nosení krabíc? V ďalšom blogu teda o upratovaní. A že to bol boj..
